Projekt KEGA

Rozvoj choreografického myslenia v procese vzdelávania študentov Katedry tanečnej tvorby HTF VŠMU


2019

Workshop Video Dance s choreografkou Zuzanou Burianovou a kameramanom Petrom Kotrhom

8.– 11. januára 2019 na Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU

Hlavným zámerom workshopu bolo podporiť schopnosti budúcich tanečných tvorcov vytvoriť krátky video film, inak povedané rozvinúť ich zručnosti využiť predstavivosť v hľadaní spôsobov ako spracovať pohyb, respektíve choreografiu pre oko kamery. Pred samotným nakrúcaním, sme sa zaoberali základnými otázkami typu: Prečo chcem využiť kameru? Čo iné môže vzniknúť, než len záznam pohybu? Čo môžem vymyslieť z hľadiska choreografie a spôsobov jej nasnímania v priebehu nakrúcania, aby bol nakrútený materiál zaujímavý a nemusel/a som sa nespoliehať na postprodukciu?

Potom nasledovali inštrukcie k vytvoreniu si vlastného story boardu, teda schémy, ktorá by študentom pomohla určovať si poradie, logiku a uhly pohľadu pre vymyslený nápad. Zamerali sme sa na základy fungovania celkov a detailov a protipohybov, jázd kamery proti pohybu, náklony a slobodu ukladania záberov v závislosti od výpovede autora. (Niektorí študenti zistili, že môžu vytvárať koláže a opustiť princípy logiky postupnosti deja, či dokonca otáčať dej a porušiť tým gravitáciu). Na všetky tieto zázračné možnosti, ktoré kamera umožňuje, sme prichádzali spoločne vo vzájomnej spolupráci, skúšaním si úlohy kameramana aj interpreta.

Súčasťou workshopu bola aj spoločná diskusia v priebehu práce ako aj pri hodnotení hotových výsledkov, ktorá umožňovala študentom podeliť sa o svoje myslenie a skúmanie a aj prostredníctvom spätnej väzby naberať skúsenosti a dopracovať sa k originálnym výpovediam.

Každý z uvedeným filmov je prvým filmovým počinom ich autorov – študentov Katedry tanečnej tvorby (Tanečné divadlo a performancia)

 


2018

Choreografické laboratórium

6. decembra 2018, 19:00, Divadlo DF VŠMU Lab

Ide o nový formát, v ktorom predstavujeme študentské práce vo forme work in progress, teda krátke choreografické diela, ktoré sú ešte stále v procese tvorby.

Choreografické laboratórium tak umožňuje študentom skúmať, skúšať a experimentovať s témami, postupmi a výrazovými prostriedkami, ktoré ich zaujímajú. Choreografické laboratórium je zároveň aj rámec, v ktorom študenti dostávajú odborné konzultácie hosťujúcich umelcov.

Na prvom Choreografickom laboratóriu predstavili svoje sólové choreografie študenti 3. ročníka zamerania Tanečné divadlo a performancia Alica Kuchtová, Rebecca Smudová, Silvia Sviteková a Lukáš Záhorák pod supervíziou choreografa Cyrila Baldyho a dramaturgičky Alexandry Pazgu.

(Foto: Katarína Kočanová)

Vznik predstavenia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


Workshop s Cyrilom Baldym:
OBJAVOVANIE MEDZIER

5. – 9. novembra 2018, Historická budova SND

Workshop s francúzskym tanečníkom, pedagógom a choreografom, zakladajúcim členom súboru Forsythe Company renomovaného amerického choreografa Wiliama Forsythea, bol zameraný na prax v otvorenej forme choreografie.

Metóda práce:
Cyril Baldy predstavil svoju osobitú metódu tanečnej praxe založenej na vytvorení rámca pre otvorenú formu, ktorú Baldy charakterizuje takto: „Celková konštrukcia tohto rámca je telesná prax pre tanec, choreografiu a predstavenie, ktorá sa netýka ani skladania formy v čase a priestore, ani použitia tanca na ilustráciu myšlienky alebo konceptu, ale namiesto toho sa zaoberá vzťahmi, ktoré spájajú pohyb ako zdroj materiálu pre tento tanec. Tieto “medzery” alebo vzťahy sú zložené z toho, čo nazývam surovinami. Tieto suroviny sú to, čo tvorí telo, to, z čoho je tvorená jeho fyzikalita, jeho účinky a vplyv predtým, ako sa určujú formy vzhľadu, predtým ako sa určuje ich diskurz a výklad a definícia toho, čo je hodnotné. Suroviny sa bežne chápu ako odchýlky od noriem. Boli považované za nevýznamné vzhľadom na konkrétnu koncepciu tanca. Z širšej perspektívy, čo sa stáva nedôležité v rámci jedného poznania, sa môže ukázať ako začiatok rozvíjajúceho sa nového / iného rámca vedomostí. Ako sa dostať von z cesty nášho vlastného tanca cez tieto medzery? Ako môžeme byť my sami prostriedkom pre tieto suroviny na to, aby sa tanec objavil, skôr než, aby sa tanec stal prostriedkom na to, aby sme sa my ukázali?“ Táto veľmi detailná práca s telom zameraná na uvedomenie si komplexnosti vnemov súvisiacich s vytváraním tanca k každom okamihu vedie k rozvoju individuálneho poznania a objavovaniu skrytého potenciálu každého tanečníka.

Formát workshopu:
Workshop bol rozdelený na dve časti. Dopoludňajšia časť pre skupinu osemnástich tanečníkov bola zameraná na oboznamovanie sa s osobitou metódou otvorenej choreografickej kompozície formou praxe a následnej diskusie o nadobudnutých skúsenostiach. Popoludňajšia časť bola zameraná na individuálne koučovanie vlastnej choreografickej práce študentov.

Za spoluprácu ďakujeme Baletu SND.
Realizované s podporou Goethe Inštitút Bratislava.


Tanečné predstavenie s hosťujúcim choreografom
DÔVERA

Premiéra: 24. septembra 2018 v Divadle DF VŠMU Lab

Študenti KTT spolupracovali na príprave nového predstavenia s názvom Dôvera so slovenským choreografom Andrejom Petrovičom, ktorý pôsobí v mnohých renomovaných súboroch v zahraničí (český súbor Farma v jeskyni, londýnsky Akram Khan Company). Prínosom predstavenia bola okrem jedinečnej skúsenosti študentov tanca získanej v štvortýždňovom intenzívnom tvorivom procese, aj spolupráca choreografa so študentmi z iných fakúlt VŠMU, študentkou dramaturgie na DF VŠMU Kateřinou Quisovou, študentkou skladby Barborou Tomáškovou a študentkami scénografie Teréziou Kosovou a Annou Revickou.

Predstavenie skúma základný element medziľudských vzťahov. Dôvera je spojením viery a rizika, pretože sa vždy vzťahuje k budúcnosti. Je to stávka s neistým výsledkom. Prostriedkami súčasnej pohybovej reči choreografia tlmočí budovanie a strácanie dôvery interpersonálnej či systémovej, rovnako ako sebadôvery a dotýka sa aj témy manipulácie.

Choreografia: Andrej Petrovič
Dramaturgia: Kateřina Quisová
Hudba: Barbora Tomášková
Scénografia a kostýmy: Terézia Kosová, Anna Revická
Účinkujú: Viktória Komolíková, Mária Lazúrová, Viktória Malá, Kristína Miklovičová, Rebecca Smudová, Silvia Sviteková, Lukáš Záhorák

(Foto: Vladimír Slaninka)

Vznik predstavenia z verejných zdrojov podporil aj Fond na podporu umenia.


Site-specific predstavenie
CÍTIŤ (NE)VIDITEĽNÉ

Predstavenie vytvorené v parku na Svoradovej ulici v Bratislave prezentované 22. a 24. septembra 2018

Predstavenie vzniklo ako výsledok choreografického výskumu doc. Marty Polákovej, ArtD. v spolupráci so študentmi Katedry tanečnej tvorby. Hlavnou témou výskumu bolo hľadanie prienikov medzi architektúrou a choreografiou s využitím pohybových teórií R. Labana. Práca v exteriéri obohatila študentov o možnosť skúmať ďalšie performatívne elementy, predovšetkým rozšírenie či limitovanie zmyslového vnímania, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bytie v tele a následne kvalitu pohybu a výraz tanca v danom priestore.

Účinkujú: Viktória Komolíková, Rebecca Smudová, Silvia Sviteková, Michal Toman, Lukáš Záhorák, Mária Lazúrová, Viktória Malá, Kristína Miklovičová

(Foto: Vladimír Slaninka)

Naštudovanie podporil z verejných zdrojov formou štipendia aj Fond na podporu umenia.


Workshop s Petrou Hauerovou:
AKO SA STRETÁVAME SO SVETOM

17. – 19. septembra 2018, Hudobná a tanečná fakulta VŠMU

Workshop s renomovanou českou choreografkou Petrou Hauerovou bol zameraný na riešenie jednej zo základných otázok pri tvorbe choreografie: ako pracovať s priestorom.

Metóda práce:
Petra Hauerová najprv nasmerovala študentov k hľadaniu zaujímavých priestorov v budove a nádvorí HTF. Študenti si buď samostatne, alebo vo dvojici našli priestor, s ktorým mali fyzicky aj dramaturgicky pracovať. Týmto spôsobom študenti hľadali pohyb autenticky vychádzajúci zo zvoleného priestoru a jeho dramaturgické uchopenie vo svojej individuálnej výpovedi. Následne študenti museli preniesť takto vytvorený materiál do priestoru tanečnej sály, ktorá zastupovala tradičný priestor prezentácie tanca: javisko. Študenti museli adaptovať svoju výpoveď na „čistý“ priestor, čo si vyžadovalo hľadať pre svoje sólo nové významy čo ovplyvnilo ďalšiu úroveň dramaturgických rozhodnutí. Na záver workshopu boli sóla a jedno dueto prezentované v novom kontexte, čím získalo ďalší rozmer, hoci niektoré pôvodné významy sa stratili.

Formát workshopu:
Workshop bol zameraný na individuálnu umeleckú prax v spoločnom dialógu. P. Hauerová predstavila svoj koncept „myslenie o spoločnom myslení“ – individuálna práca študentov na vlastnom sóle či duete sa odvíjala nielen od spoločného dialógu s vybraným priestorom, ale aj v dialógu s partnermi v celej skupine. Na záver každého dňa prebiehal spoločný rozhovor o otázkach a ďalších možnostiach ako prácu posunúť nasledujúci deň. Záverečné spoločné zhodnotenie workshopu prinieslo viacero nových otázok o takejto stratégii tvorby, ktorá ponúkla študentom nový pohľad na prácu s priestorom pri tvorbe choreografie.