História katedry

História a vznik Katedry strunových nástrojov je spojený s menom prof. Tibora Gašpareka. Tibor Gašparek bol prvý významný slovenský husľový virtuóz, ktorý celý život prežil na Slovensku. V roku 1949 ako 36 ročný sa stal prvým koncertmajstrom novovzniknutej Slovenskej filharmónie a v tom istom roku aj prvým profesorom hry na husliach na ďalšej novovzniknutej inštitúcii -Vysokej škole múzických umení. Tibor Gašparek so sebou priniesol do novej školy tradície a vplyvy najslávnejších pedagógov tých čias a tak udal smerovanie katedry. V rokoch 1955-1963 bol aj dekanom celej hudobnej fakulty. Jeho prvým učiteľom hry na husliach bol George Aktardijeff, žiak Henryho Marteaua, ktorý bol žiakom Josepha Lamberta Massarta, profesora parížskeho Konzervatória. Vo Viedni Gašpareka učili na Vysokej škole Franz Mairecker a poliak Bronislaw Huberman, žiak slávneho nemeckého pedagóga Josepha Joachima a Martina Marsicka z Paríža. V Budapešti bol Gašparek žiakom huslistu slovenského pôvodu Ede Zathureczkeho, ktorý bol žiakom Jenö Hubaya a ten žiakom Josepha Joachima.
Z týchto vzácnych prameňov cez prof. Gašparka vyrástli prví absolventi Vysokej školy múzických umení. Mnoho absolventov si prinieslo z predchádzajúceho štúdia na Konzervatóriu v Bratislave aj vplyvy českej husľovej školy, hlavne vplyv slávneho Otakara Ševčíka cez profesorov Gustáva Náhlovského, Gabriela Paulínyho a Norberta Kubáta, ktorí študovali v Prahe a pôsobili v Bratislave. Patria sem významné osobnosti husľovej a violovej pedagogiky v Bratislave Ján Albrecht a prof.Ján Skladaný. Obaja boli žiakmi prof.Gabriela Paulínyho na Konzervatóriu a prof. Tibora Gašpareka na Vysokej škole múzických umení. Tu bol Albrechtovým profesorom aj Rudolf Hoffman. Ján Skladaný a Ján Albrecht napísali spoločne prvé Dejiny a literatúru pre husle a violu. Pre potreby vysokoškolákov ich neskôr rozšírila ich žiačka Viera Podhradská. Nositeľmi českej husľovej školy boli aj Albín Vrteľ, bratia Kuličkovci a Gréta Hrdá, ktorí študovali na Konzervatóriu priamo v Prahe u J. Bastařa a B. Voldána. V Bratislave študovali Ján Pragant u Norberta Kubáta, Alois Nemec u Gabriela Paulínyho a Aladár Móži, Viliam Kořínek a violista Ladislav Hrdina u Gustáva Náhlovského.
Pokračovateľom tejto tradície je Hrdinov žiak, violista doc. Jozef Hošek. Študoval aj v Budapešti na Hudobnej akadémii Franza Liszta u Lukása Pála a na Vysokej škole múzických umení bol doktorandom u prof. Jána Skladaného.
Spojenie všetkých týchto škôl nemecko-česko-viedensko-maďarsko-poľskej je vysvetlením, že naši huslisti a violisti boli a sú vo svete úspešní. Koncertní majstri prof. Mikuláš Jelínek, Marta Geeringerová – Országhová v Nemecku, Milan Bauer vo Francúzsku, Mgr. art. Jack Martin Händler v Luxemburgsku, prof. Jela Špitková v Rakúsku, Mgr. art. Andrea Šestáková v Španielsku, Mgr. art. Juraj Čižmarovič v Nemecku a mnohí ďalší sú toho dôkazom. prof. Jelínek, M. Bauer, J. Špitková a A. Šestáková boli tiež v určitom období pedagógmi Hudobnej fakulty VŠMU.
Súčasnými nositeľmi tradícií, ktoré založil prof. Tibor Gašparek a prof. Ján Skladaný sú huslisti prof. Peter Michalica, laureát medzinárodnej husľovej súťaže Carla Flescha v Londýne, Quido Hölbling, nositeľ Čestného uznania z medzinárodnej súťaže Henryka Wieniawskeho (1967), doc. Mária Karlíková, ArtD., prof. Anna Hölblingová, ArtD. a iní.
Na katedre pôsobili alebo pôsobia mnohé ďalšie významné osobnosti, absolventi iných škôl, alebo z iných štátov, ako napríklad huslisti prof. Bohdan Warchal, zakladateľ Slovenského komorného orchestra, Mgr. Alexander Jablokov, doc. Jozef Kopelman, Mgr. art. Jozef Skořepa, Mgr. art. Ewald Danel, Mgr. art. Pavol Bogacz, violisti Zdeněk Husek, Milan Telecký a iní.
Zakladajúcimi pedagógmi violončelovej hry boli A. Berky a prof. AMU V. Černý. K významným pedagógom patril aj G. Večerný a prof. M. Sádlo. prof. J. Podhoranský je v súčasnosti vedúcim pedagógom violončelovej hry, dalšími pedagógmi sú prof. E. Prochác a prof. J. Slávik, ArtD.
Prvá kontrabasová trieda sa otvorila v roku 1954 pod vedením F. Gabriela. V rokoch 1972-1985 pôsobil K. Illek. Jeho nasledovníkom a pokračovateľom sa stal prof. R. Šašina, ArtD., ktorý tu pôsobí dodnes.
Zakladajúcim pedagógom harfovej triedy bol J. Klika (od roku 1953). Po ňom vyučoval M. Vildner, K. Nováková, Mgr. art. A. Antalová, ArtD. a Mgr. art. Katarína Turnerová. Zakladajúcim pedagógom gitarovej triedy a zároveň zakladateľom gitarovej hry na Slovensku sa stal prof. J. Zsapka. Gitarová trieda vznikla pod jeho vedením v roku 1981. Z jeho triedy vyšiel rad vynikajúcich absolventov, doktorandov, laureátov medzinárodných súťaží, ktorí dnes pôsobia ako svetoznámi koncertní umelci a významní pedagógovia. Jeho odborným asistentom sa stal Mgr. art. M. Krajčo, ArtD.

KATEDRA DYCHOVÝCH NÁSTROJOV.
Bola spočiatku súčasťou väčších celkov, od r. 1950 do r. 1969 existovala pod hlavičkou Katedra inštrumentálnej reprodukcie, ktorá zastrešovala všetky nástrojové odbory-klávesový, strunový a dychový. Celok sa v r. 1969 rozdelil na Katedru orchestrálnych nástrojov a Katedru klávesových nástrojov. Tento model fungoval do r. 1989, kedy sa Katedra orchestrálnych nástrojov rozdelila na katedru strunových a katedru dychových nástrojov. Experiment sa však neosvedčil z dôvodu oslabenej komunikácie medzi úzko spätými oddeleniami, napr. koordinácia hry v orchestri, koncertné akcie, komorné zoskupenia atp. A tak sa katedry v r.2007 zlúčili opäť v jeden celok Katedra strunových a dychových nástrojov. V súčasnosti je jej vedúcim prof. Jozef Podhoranský.
Vedúcimi katedry boli v rokoch 1950-53 doc. F. Kafenda, 1953-58 prof. T. Gašparek, 1958-69, doc. R. Macudziński, 1969-77 prof. M. Jurkovič, 1977-89 doc. O. Šebesta, 1989-94 doc. J. Martanovič, 1994 prof. PhDr. J. Budzák, ArtD.
Na Slovensku bol v 50-tych rokoch absolútny deficit kvalifikovaných pedagógov. Preto pri zakladaní pedagogickej základne bolo potrebné angažovať hudobníkov z praxe. V tom období to boli práve členovia SF, všetci českej národnosti. Títo hudobníci pôsobili i ako pedagógovia Štátneho konzervatória a tým boli obidve inštitúcie úzko prepojené.
Prvé pedagogické obsadenie dychového odboru bolo prakticky totožné s prvými hráčmi SF.
Flauta – V. Brunner, hoboj – P. Orth, klarinet – R. Červenka, fagot – A. Lang, trúbka – V. Gabriel, J. Šnóbl, lesný roh – J. Dvořák, pozauna – J. Beneš všetci v postavení externých pedagógov. Prvým interným pedagógom bol prof. M. Jurkovič od r.1965. Táto generácia pôsobila až do začiatku 70-tych rokov, mnohí i dlhšie. V prvých rokoch existencie VŠMU bol záujem o štúdium na dychových nástrojoch mimoriadne nízky. Bol to ešte dôsledok filozofie predchádzajúceho obdobia, kedy hra na dychové nástroje bola devalvovaná, hlavne v súvislosti s trendom 30-tych rokov, kedy boli dychové nástroje vylúčené z oficialít hudobného života. Dôkazom nezáujmu je počet absolventov za prvých desať rokov – 3 absolventi z celkového počtu 175. Postupom rokov záujem o štúdium rapídne narastá. V súčasnosti študuje na VŠMU cca. 48 študentov hry na dychových nástrojoch a úroveň nástrojovej hry vystúpila na vyšší svetový štandart.
V jednotlivých odboroch pôsobili pedagógovia interní, externí a určitý časový úsek ako asistenti pôsobili aj doktorandi jednotlivých odborov.
Flauta – V. Brunner, Mgr. art. V. Samec, prof. M. Jurkovič v súčasnosti Mgr. art. D. Zsapková, ArtD.
Hoboj – P. Orth, Mgr. art. J. Ďurdina, Mgr. art. I. Fábera, Mgr. art. P. Kosorín, v súčasnosti Mgr. art. R. Krchniak
Klarinet – R. Červenka, E. Bombara, doc. J. Luptáčik, Mgr. art. R. Šebesta, ArtD. v súčasnosti doc. A. Stepanov a Mgr. art. J. Luptáčik (ml.)
Fagot – A. Lang, doc. J. Martanovič v súčasnosti Mgr. art. R. Mešina, ArtD.
Lesný roh – J. Dvořák, prof. Kravka Miloš, I. Chladný, prof. PhDr. J. Budzák, ArtD., v súčasnosti Mgr. art. V. Budzák
Trúbka – V. Gabriel, Mgr. art. L. Strešnák, doc. K. Roško, v súčasnosti Mgr. art. R. Suchán, ArtD.
Pozauna – J. Beneš, doc. J. Gašparovič v súčasnosti Mgr. art. A. Hrubovčák
Tuba – I. Jakal, Jaroslav Peterský v súčasnosti Mgr. art. N. Kanišák.