História katedry

Pri základoch slovenskej kompozičnej školy stojí osobnosť Alexandra Moyzesa, ktorý v čase založenia našej školy mal už za sebou bohatú dvadsaťročnú pedagogickú prax na bratislavskom konzervatóriu. Aj to bol dôvod, prečo sa stal prvým profesorom skladby na VŠMU. Vznik školy bol poznačený obdobím vtedy u nás začínajúceho tzv. socialistického realizmu v umení, ale Moyzes ako významný predstaviteľ slovenského symfonizmu stojí v päťdesiatych rokoch skôr na tradičných pozíciách, čerpajúc podnety z pražskej školy Vítezslava Nováka. V tomto duchu vedie svoju triedu, i keď viacero jeho Žiakov si vytvára odlišnú poetiku (Ladislav Burlas, Ivan Hrušovský, Ivan Parík, Juraj Hatrík, Jozef Sixta, Jozef Podprocký, Peter Breiner). Koncom päťdesiatych rokov sa slovenská hudobná verejnosť oboznamuje so skladateľskou triedou Jána Cikkera, ktorý tak vo vlastnej opernej tvorbe, ako aj v pedagogickej práci dáva predsa len viac priestoru pre hľadanie väzieb na svetovú hudobnú modernu. Cikker tak vytvára istú alternatívu voči vtedajšiemu zameraniu kompozičného odboru. Táto jeho orientácia sa stretáva s reakciou. Po zákaze premiéry jeho opery Tiene (známej pod názvom Mr. Scrooge) boli na II. zjazde Zväzu slovenských skladateľov kritizovaní najmä Cikkerovi žiaci, neskorší predstavitelia avantgardy 60-tych rokov. Z jeho triedy treba spomenúť mená Ilja Zeljenka, Dušan Martinček, Peter Kolman, Juraj Beneš, Igor Dibák, Martin Burlas a Víťazoslav Kubička. V sedemdesiatych rokoch hlavný tón skladateľskej školy udáva Dezider Kardoš, ktorý sa usiloval preklenúť rozdielnosti oboch spomínaných metód. Jeho tvorba je orientovaná najmä na symfonický žáner, a v tom ho možno pokladať za Moyzesovho nástupcu. Atmosféra tzv. normalizácie však poznačila toto obdobie vylúčením viacerých vtedy mladých pedagógov zo školy z politických dôvodov. Katedra sa stáva doménou staršej generácie. Kardošova trieda sa predstavuje rôznymi skladateľskými konceptmi (Roman Berger, Hanuš Domanský, Vladimír Bokes, Peter Cón, Vladimír Godár, Peter Martinček). Pedagogicky na katedre krátko pôsobil aj Andrej Očenáš. Jeho Žiakmi boli Ingrid Szeghyová a N. Bodnár. Dlho odkladaná generačná výmena prebieha začiatkom osemdesiatych rokov. Skladbu začína učiť Ivan Hrušovský, Jozef Sixta, Vladimír Bokes a Ilja Zeljenka ako externý pedagóg. Tieto personálne zmeny prinášajú isté uvoľnenie v štýlovej orientácii, ako aj oživenie diania na katedre. Od roku 1984 sa obnovujú koncerty zo skladieb študentov, ktoré sa už niekoľko rokov nekonali. Čoraz častejšie sa na nich uvádzajú experimentálne zamerané diela. V tomto období vedenie katedry bolo zverené Ivanovi Hrušovskému. Po roku 1989 funkciu vedúceho katedry vykonáva Vladimír Bokes. V kompozičnej pedagogike sa uplatňuje Ivan Parík, Dušan Martinček, Juraj Hatrík a krátko aj Miro Bázlik. Dlhodobá ambícia vytvoriť pri katedre elektroakustické štúdio bola zatiaľ najmä z ekonomických dôvodov bezvýsledná, ostáva však jedným z cieľov pre najbližšie obdobie.Koncerty skladateľskej triedy sa stávajú pútavou konfrontáciou rôznych, i protichodných orientácií. Zdôrazňujeme potrebu viesť študentov k samostatnému prejavu, k hľadaniu vlastného štýlu. Absolventi odboru dokazujú význam tejto zásady – Peter Zagar a Róbert Rudolf (prof. Hrušovský), Daniel Matej (prof. Parík), Miloš Betko, Petra Bachratá, Marián Lejava a Lucia Papanetzová (prof. Bokes), Miroslav Krajčí (prof. Sixta), Marek Piaček (ext. ped. I. Zeljenka). Kompozičné oddelenie katedry má pozoruhodné výmenné aktivity. Pedagógovia a študenti sa zúčastnili na medzinárodných seminároch stredoeurópskych skladateľských škôl na AMU v Prahe v rokoch 1995 a 2002. Od roku 1999 sa každoročne podieľajú na koncertoch cyklu Hudba bez hraníc v srdci Európy, usporiadaných tak na Slovensku ako v okolitých krajinách. Študenti KSD sa svojimi prácami a organizačnou činnosťou aktívne zúčastňujú študentského festivalu súčasnej hudby ORFEUS. Festival ORFEUS sa realizuje od roku 2000 a je spojený so skladateľskou súťažou. Po roku 2000 opäť nastávajú zmeny v pedagogickom obsadení skladby. Svoju pedagogickú aktivitu uzavreli prof. Jozef Sixta, prof. Ivan Parík, prof. Juraj Beneš a prof. Dušan Martinček. Kompozíciu začína učiť doc. Jevgenij Iršai. Po úspešnom semestrálnom kurze elektroakustickej hudby, ktorý viedol v roku 2006 prof. J. P. Oliveira z Portugalska, sa v tejto sfére pedagogicky profiluje doc. Daniel Matej.

Odbor orchestrálneho dirigovania viedol spočiatku významný český dirigent Václav Talich, v tom čase pôsobiaci v Slovenskej filharmónii. Medzi jeho žiakmi nájdeme mená takých umelcov ako Ladislav Slovák a Zdeněk Bílek. Talich uplatňoval vo výučbe skúsenosti európsky orientovaného hudobníka. Práve v tomto smere nachádza plnohodnotného pokračovateľa v osobnosti Ľudovíta Rajtera. Dvadsať rokov pedagogickej práce jedného z našich najvýznamnejších umelcov prinieslo svoje plody najmä v dirigentskom umení Bystríka Režuchu, Ondreja Lenárda, Pavla Bagina a v zahraničí pôsobiaceho A. Březinu. Po roku 1970 pôsobí rovnako dlho na tomto poste Ladislav Slovák, ktorý sa podobne ako Rajter zaslúžil o premiéry diel slovenských skladateľov na pódiách našich reprezentačných orchestrov. Medzi jeho absolventov patria Marián Vach, Richard Zimmer, Róbert Geri, Róbert Stankovský a v zahraničí pôsobiaci Jozef Baán.V deväťdesiatych rokoch triedu orchestrálneho dirigovania vedie Bystrík Režucha, ktorý stál na čele všetkých slovenských orchestrov, pričom sa zdôrazňuje jeho práca ako prvého šéfdirigenta Štátnej filharmónie v Košiciach. Režucha sa uviedol ako dirigent zameraný najmä na tvorbu generácie 60. rokov. Z jeho triedy vynikajú napr. Mário Košík, Mirko Krajčí a Anton Popovič. V tomto období až do predčasnej smrti pôsobí na škole pedagogicky aj Róbert Stankovský. V rokoch 2000-06 bol pedagógom odboru dovtedajší šétdirigent Slovenskej filharmónie hosť. prof. Ondrej Lenárd. Jeho absolventom je Marián Lejava, zameraný najmä na interpretáciu súčasnej hudby. Od roku 2006 triedu orchestrálneho dirigovania vedie hosť. doc. Peter Feranec. Do roku 2003 pôsobil na katedre Stanislav Macura.

Veľkú tradíciu má v slovenskom hudobnom živote zborový spev, priamo spojený s národným hnutím najmä koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia. Bol to jeden z dôvodov záujmu o štúdium zborového dirigovania, ku ktorému v posledných rokoch pribúda oživenie celej sféry cirkevnej hudby. Zakladateľom odboru bol prvý rektor VŠMU Ján Strelec. Rovnako dôležitú úlohu v organizovaní zborového spevu (napr. Spevácky zbor slovenských učiteľov) i na katedre zohral JUDr. Juraj Haluzický, ktorého absolventi sú dnešní významní pedagógovia odboru. Pedagogicky tu pôsobil Ladislav Holásek a predčasne zosnulý Peter Hradil, dnes najmä Elena Šarayová, Blanka Juhaňáková, Ondrej Šaray a Milan Kolena.