História katedry

KLAVÍR
Hra na klavíri patrila od počiatku existencie VŠMU k jej umeleckým pilierom. Už v prvých rokoch postavili vysoký profesionálny stupeň veľké osobnosti slovenského klavírneho umenia – Frico Kafenda, Anna Kafendová, Štefan Németh-Šamorínsky, Michal Karin-Knechtsberger, Rudolf Macudzinski a Eva Fischerová-Martvoňová. Ich pedagogické pôsobenie sa odrazilo v prudkom rozmachu i kvalite novodobej klavírnej interpretácie a pedagogiky na Slovensku. Vo svojej umeleckej činnosti reprezentovali tradície viacerých európskych klavírnych škôl – nemeckej, českej, maďarskej, viedenskej. Vo väčšej či menšej miere sa prejavili vplyvy ich pedagógov – Roberta Teichmüllera, Karla Hoffmeistra, Viléma Kurza, Bélu Bartóka a Franza Schmidta, v prípade Karina a Fischerovej už aj vplyv nastupujúcej slovenskej pedagogiky – F. Kafendu. Na katedre „inštrumentálnej reprodukcie“ („klávesová“ sa vyčlenila až v roku 1965) sa v ťažkých časoch totalitného režimu vytvorila unikátna, metodicky „pluralitná“ odborná platforma. Tento vzácny rys v modifikovanej podobe obohatený o ďalšie modernejšie vplyvy európskych škôl pretrváva do súčasnosti. Rozmanitosť metodických prístupov poskytuje možnosť konfrontácie estetických názorov a prispieva k tvorivej atmosfére katedry. Prierez históriou vyučovania hry na klavíri prináša celý rad významných osobností. Šesťdesiate roky znamenali nástup novej generácie pedagógov z triedy Anny Kafendovej – Miloslava Starostu a Ivana Paloviča. V sedemdesiatych rokoch to boli krátkodobé pedagogické pôsobenia osobností zo zahraničia: Viktor I. Nosov z moskovského konzervatória predstavoval prvý autentický kontakt s ruskou klavírnou školou, krídlo predstaviteľov českej školy posilnili Ilja Hurník a slovenský absolvent pražskej AMU Peter Toperczer.
V osemdesiatych rokoch katedra získala viacero kmeňových pedagógov – výrazných predstaviteľov slovenskej pianistiky. Zo zahraničného pôsobenia sa vrátil StanislavZamborský, absolvent R. Macudzinského a študijného pobytu na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti u T. Erkela . Ďalšia Macudzinského absolventka Ida Černecká obohatila odborné spektrum katedry o inšpirácie z ruskej školy (postgraduálne štúdium na Konzervatóriu P.I. Čajkovského v Moskve v triede V. Gornostajevovej, žiačky G. Nejgauza). Od konca 80-tych rokov sa datuje pedagogické pôsobenie dlhoročného sólistu Slovenskej filharmónie Mariána Lapšanského (absolventa J. Panenku na AMU v Prahe) a Tatiany Fraňovej (absolventky A. Kafendovej ako aj postgraduálneho štúdia u B. Seidlhofera na Vysokej hudobnej škole vo Viedni).
Po spoločensko-politických udalostiach bol začiatkom 90-tych rokov iniciovaný nástup novej vlny pedagógov. Z radov aktívnych interpretov začínajú pôsobiť v hlavnom predmete známa sólová a komorná hráčka Daniela Varínska (absolventka R. Macudzinského), najtalentovanejší mladí absolventi z triedy M. Starostu – Daniel Buranovský a Zuzana Paulechová (obaja doktorandské štúdium u I. Černeckej) a absolvent moskovského konzervatória Ivan Gajan (S. Nejgauz, V. Gornostajevová). V tradíciách ruskej klavírnej školy pokračoval aj Cyril Dianovský (S. Nejgauz, M. Vosskresenský).
V súčasnosti je pedagogické obsadenie generačne vyvážené – koncom 90-tych rokov nastúpil na katedru jeden z prvých absolventov doktorandského štúdia v triede I. Černeckej František Pergler (predchádzajúce štúdium u Z. Paulechovej). Príležitosť dostávajú aj ďalší úspešní absolventi doktorandského štúdia – Marcel Štefko (absolvent M. Lapšanského a postgraduálneho štúdia u J. Tocca na Vysokej hudobnej škole v Lübecku), Magdaléna Bajuszová (absolventka I. Černeckej) a Jordana Palovičová (absolventka D. Varínskej a postgraduálneho štúdia u J. Tocca na Vysokej hudobnej škole v Lübecku).
V priebehu šesťdesiatich rokov sa zoznam absolventov hry na klavíri blíži k číslu 300. Mnohí z nich kvalitatívne posilnili nielen hudobné školstvo a kultúru na Slovensku, ale pedagogicky sa uplatnili na konzervatóriách a vysokých školách Európy, Ameriky a Austrálie.
Od roku 2002 sa zásluhou prof. Černeckej a prof. Starostu otvorila možnosť pre študentov hry na klavíri zvoliť si pedagogicky zameraný študijný plán, ktorý poskytuje kvalitnejšiu a cieľavedomejšiu prípravu na budúce pedagogické povolanie. Prvýkrát v histórii umeleckých odborov na HTF sa tak podarilo zaviesť formu pedagogicky zameraného štúdia.

ORGAN
Základy hry na organe na VŠMU položil Ernest Riegler-Skalický (1890-1968), ktorý vyučoval od jej vzniku v roku 1949. Zasadil sa za uznanie organa ako koncertného nástroja a udržanie vyučovania hry na organe v rámci umeleckého školstva. Rieglerovým nástupcom sa stal jeho absolvent Ferdinand Klinda, ktorý pôsobil na VŠMU v rokoch 1962- 2007. Vo svojej pedagogickej praxi zdôrazňoval široký vedomostný základ a permanentné poznávanie najnovších interpretačných trendov. Je autorom významných odborných publikácií (Organová interpretácia, 1983, Organ v kultúre dvoch tisícročí, 2000). Počas svojho pôsobenia na katedre vychoval celý rad významných slovenských organistov, ktorí sa uplatnili v koncertnom živote a pedagogike u nás i v zahraničí. K najvýznamnejším patria Eva Kamrlová, Vladimír Rusó, Katarína Lelovičová, Zlatica Suchánková–Koričanská Anna Zúriková–Predmerská, Ján Vladimír Michalko, Imrich Szabó, Emília Dzemjanová, Zuzana Janáčková, Peter Reiffers a Bernadetta Šuňavská.
Od roku 1980 pôsobí na katedre Ján Vladimír Michalko. Z absolventov jeho triedy sa koncertne a pedagogicky najvýraznejšie uplatňujú Martin Kovařík, Zuzana Ferjenčíková, Marek Vrábel a Martin Gál.
Od roku 1995 vyučuje hru na organe a predmety pedagogického zamerania Imrich Szabó. Z jeho absolventov sa výraznejšie uplatňuje Daniela Belancová. V rokoch 1995-2005 pôsobil na VŠMU ako profesor hry na organe významný slovenský organový interpret Ivan Sokol (z jeho absolventov vynikli Stanislav Šurín a Peter Sochuľák) a v rokoch 2000-2008 Zuzana Ferjenčíková.

CIRKEVNÁ HUDBA
V roku 1995 bolo po mnohých rokoch znovu založené oddelenie cirkevnej hudby. Do roku 2000 bol jeho vedúcim Ján Vladimír Michalko. Od roku 2000 je oddelenie súčasťou katedry klávesových nástrojov a cirkevnej hudby. Cieľom štúdia cirkevnej hudby je vychovať všestranne hudobne vzdelaných, koncepčne mysliacich hudobníkov, organizátorov cirkevno-hudobného života hlavne vo väčších mestách (pri biskupských kostoloch, katedrálach a pod.). Absolventi svojím pôsobením v rôznych funkciách (organisti, dirigenti, učitelia cirkevnej hudby) významným spôsobom prispievajú k zvýšeniu úrovne cirkevnej hudby v jej najrozmanitejších podobách (v rámci bohoslužobného života cirkví i mimo neho). K najvýraznejším z nich patria: Mário Sedlár (F. Klinda), Zuzana Záhradníková (I. Sokol), Marek Cepko (I. Szabó), Katarína Harichová (J.V.Michalko) a i.

AKORDEÓN
VŠMU bola prvou vysokou školou v bývalom Československu, ktorá od roku 1971 zaradila hru na akordeóne do svojich študijných plánov. Zakladajúcou osobnosťou a prvou pedagogičkou bola Marta Szökeová. Zaslúžila sa o vysoké renomé slovenského akordeónového interpretačného umenia doma i v zahraničí najmä vďaka svojim úspešným absolventom (R. Kákoni, T. Rácz, Ľ. Žovic, B. Lenko), ktorí získali niekoľko laureátskych titulov na medzinárodných súťažiach. Od roku 1976 pôsobí na katedre prvý absolvent M. Szökeovej Rajmund Kákoni. Ďalším interným pedagógom sa v roku 1989 stal Boris Lenko. Predmet stavba a konštrukcia nástroja vyučuje Ľubomír Žovic.
Medzi významných absolventov okrem pedagógov, ktorí zostali pôsobiť na katedre, patria Tibor Rácz, Igor Gajan, Valerián Tokár, Jarmila Luptovská, Róbert Jurčo, Peter Katina a i. Pravidelnými študentmi sú aj zahraniční poslucháči, najmä z krajín bývalej Juhoslávie (Naďa Januš, Jozef Kvintus, Ana Krsmanovič, Alma Hamzič, Aleksander Nikolič, Miloš Todorovski…). Veľké percento študentov tvoria i akordeonisti z Českej republiky, nakoľko na tamojších vysokých umeleckých školách sa tento nástroj nevyučuje (Irena Holomková, Mirek Pilný, Irena Rabasová, Miluše Zichová…).
Na katedre absolvovalo do dnešných čias 60 študentov. Medzi nimi nájdeme množstvo laureátov medzinárodných akordeónových súťaží. Hra na akordeóne sa vyprofilovala v estetickom zameraní smerom k moderným kompozičným prúdom, ktoré sú pre akordeón ako nástroj súčasnosti ťažiskové. Tento proces sa kryštalizoval postupným vývojom a s podporou permanentného záujmu slovenských skladateľov rôznych generácií o prísun pôvodnej modernej literatúry pre tento nástroj.

ČEMBALO
Pre úplnosť aktivít katedry je potrebné spomenúť krátkodobé pôsobenie významnej českej umelkyne, čembalistky Zuzany Růžičkovej, ktorá v sedemdesiatych rokoch vyučovala hru na čembale ako hlavný predmet. Neskôr výučba pokračovala vo fakultatívnej forme pod vedením Róberta Gráca.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Najmä v posledných dvoch desaťročiach sa darí na katedre rozvíjať bohatú medzinárodnú umelecko-pedagogickú spoluprácu a to nielen vďaka výmenným programom (Erasmus) ale aj osobným kontaktom pedagógov. Systematicky sa organizujú interpretačné semináre pod vedením zahraničných hostí (klaviristi Eugéne Indjič, Elena Richter, Gábor Eckhardt, Vladimír Viardo, Paul Gulda, Alena Vlasáková, Malcolm Bilson, organisti Jean Guillou, Michel Bouvard, Stephen Roberts, Olivier Latry, akordeonisti Mikka Luoma, Pascal Contet a i.).
Pedagógovia v súčasnosti pôsobiaci na katedre predstavujú popredné umelecké osobnosti nielen v rámci slovenského hudobného života, ale aj v medzinárodnom kontexte. Viacerí z nich sú prizývaní do porôt medzinárodných súťaží, za odborných lektorov interpretačných kurzov a prednášok, aktívne sa zapájajú do organizovania hudobných podujatí medzinárodného významu (Klavírna súťaž J. N. Hummela, Piano Bratislava, Slovenské historické organy a i.), účinkujú na renomovaných festivaloch (BHS, Mélos-Ethos, Organové koncerty pod pyramídou a pod.). Pedagogický kolektív sa kontinuálne omladzuje o najtalentovanejších doktorandov, ktorí aktívne vstupujú do pedagogickej, umeleckej i organizačnej činnosti (Nová slovenská hudba, Hammerklavier) a sú prísľubom nadviazania a pokračovania v úspešných tradíciách katedry.

spracoval:
doc. František Pergler, ArtD.