Za doc. Evou Fischerovou-Martvoňovou

(nekrológ)

Vysoká škola múzických umení v Bratislave s hlbokým zármutkom oznamuje akademickej obci VŠMU i verejnosti, že dňa 25. júla 2017 vo veku nedožitých 95 rokov nás navždy opustila významná osobnosť slovenského hudobného umenia, klaviristka a dlhoročná pedagogička VŠMU doc. Eva Fischerová-Martvoňová. Celá slovenská hudobná kultúra, odborná a hudbymilovná verejnosť v nej stráca nielen mimoriadne vzácnu a senzitívnu umeleckú dušu s výrazným vplyvom na podobu novodobého slovenského klavírneho umenia a pedagogiky, ale aj nesmierne šľachetnú ľudskú bytosť, ktorá po celý život pevne zastávala a bránila tie najvyššie etické a humánne hodnoty.

(Počas sólového recitálu)

 


Posledná rozlúčka so zosnulou doc. Evou Fischerovou-Martvoňovou sa uskutoční

v pondelok 7. augusta 2017 o 12:00 hod.

v Dome smútku na Martinskom cintoríne Bratislave.


 

Eva Fischerová-Martvoňová sa narodila 20. septembra 1922 v Bátovciach. Umelecké vzdelanie a hru na klavíri absolvovala u prof. Frica Kafendu na Hudobnej a dramatickej akadémii a Vysokej škole múzických umení, kde po skončení ašpirantúry pedagogicky pôsobila až do odchodu do dôchodku roku 1989. Niekoľko rokov zastávala i funkciu vedúcej Katedry klávesových nástrojov ako aj funkciu prodekanky Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU. V rokoch 1989 – 1996 vyučovala na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V priebehu 42-ročnej pedagogickej činnosti vychovala viac ako tri desiatky absolventov a ašpirantov, mnohé umelecké a pedagogické osobnosti (Stanislav Zamborský, Mikuláš Škuta, Dana Saturyová-Šašinová, Sylvia Čápová-Vizváryová, Jozef Vizváry, Tomáš Gaál, Katarína Dibáková, Mária Dravecká, Eva Strelková, Darina Lacková, Ingeborg Francová, Soňa Krivčíková, Jana Martinčeková a iní).

(V čase štúdia u F. Kafendu)

Odborný a umelecký profil Evy Fischerovej najvýstižnejšie charakterizuje jej osobné krédo „Poznaj čo najviac a potom choď vlastnou cestou“. Celý život neúnavne vzdelávala nielen iných, ale aj seba. Umelecky sa zdokonaľovala na interpretačných kurzoch u významných európskych pedagógov (Alfred Cortot, Paul Weingarten, Pierre Sancan, Zbigniew Drzewiecki, Bruno Seidlhofer), avšak nikdy, pri žiadnom rozhovore nezabudla s veľkou úctou, rešpektom a láskou spomínať na všetko, čo získala od svojho pedagóga Frica Kafendu. Obdivovala osobnosť slávneho rumunského klaviristu Dinu Lipattiho, o ktorého hre sa veľmi poeticky vyjadrila: „Tóny vzdialené od akejkoľvek sentimentality sa hlboko uzatvárajú do tajomstva…“. Pri interpretácii i v pedagogike uprednostňovala kultivovaný, „pekne znejúci“ klavírny tón, smerovanie dynamických odtieňov skôr k nižším hladinám – od mezzoforte po takmer počuteľné pianissimo, mäkké forte a fortissimo len na vrcholoch gradácií. Jej zvukový ideál bol determinovaný vlastným osobnostným založením – jemnosť, citlivosť a trpezlivosť neodmysliteľne sprevádzali i vyučovací prístup ku žiakom, ktorí spomínajú „nebeský kľud“, s akým na hodinách nespočetnekrát dokázala opakovať jednu a tú istú požiadavku, vysvetľovať podstatu problému. Pri štúdiu nového diela kládla veľký dôraz na vypracovanie „interpretačnej gramatiky“ vychádzajúcej z dôkladnej analýzy notového záznamu a odhalenia jeho skrytého zmyslu: „Notový text je ako Písmo Sväté – treba sa v ňom vedieť len správne zorientovať. Aby bolo možné pochopiť hudobnú myšlienku autora – to neviditeľné, čo zostáva v notách skryté len „medzi riadkami“, najskôr treba pozorne prečítať všetko „viditeľné“, čo je v notách zaznamenané…“ – hovorievala.

Významnou súčasťou profesionálneho pôsobenia Evy Fischerovej bolo i bohaté koncertné účinkovanie, sprevádzané hlbokým a celoživotným vzťahom k uvádzaniu tvorby slovenských autorov (Suchoň, Moyzes, Berger, Zeljenka a i.). Jej umelecké majstrovstvo obdivovali poslucháči v mnohých krajinách Európy, Egypte či v Indii. Spolupracovala s viacerými komornými partnermi (najmä s huslistami – Mikulášom Jelínkom, Bohdanom Warchalom, so spevákmi – Ninou Hazuchovou, Máriou Kišoňovou-Hubovou, Petrom Mikulášom a i.). Realizovala početné nahrávky pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu, OPUS, rozhlasy v Nemecku, Ukrajine a Indii. Hudobná kritika si všímala najmä zmysel pre kvalitu tónu, úprimnú muzikalitu, zručnú prstovú pohotovosť, jasné a plastické interpretačné koncepcie.

Za interpretáciu slovenských skladieb dostala v roku Cenu Frica Kafendu (1964). Za celoživotnú pedagogickú a interpretačnú činnosť  jej bola v roku 2001 udelená Veľká medaila svätého Gorazda.

(S Fritzom Emontsom, autorom Európskej klavírnej školy)

Eva Fischerová patrila k tým osobnostiam, ktorých všestranná činnosť presahoval hranice úzko odborného okruhu. V 70-tych rokoch – v období „normalizácie“ – bola spolu s niekoľkými slovenskými skladateľmi (Berger, Hatrík, Zeljenka a i) vylúčená zo Zväzu slovenských skladateľov, nakoľko zaujala pevné a nekompromisné postoje pri obhajobe umelcov, na ktorých sa v 50-tych rokoch komunistický režim dopustil rôznych krívd a neprávostí…

Priekopnícky význam v slovenskom umelecko-pedagogickom prostredí malo založenie a organizovanie letných seminárov pre učiteľov klavírnej hry, ktoré po dve desaťročia usporadúvala na pôde bratislavského konzervatória v rámci aktivít EPTA – Európskej asociácie učiteľov klavíra. Nadviazala spoluprácu s pedagogickými osobnosťami Česka, Maďarska, Bulharska či Francúzska, ktoré pozývala  prednášať na semináre.

(Na seminaroch EPTA s prof. Alenou Vlasákovou a prof. Idou Černeckou)

Do sŕdc mnohých Bratislavčanov sa zapíše i organizovanie predvianočných benefičných koncertov pre bezdomovcov v spolupráci s kňazom Antonom Srholcom, čo dotvára jej ľudský profil. Svojimi mnohostrannými aktivitami zanechala výraznú stopu v celom spektre slovenského hudobného života a kultúry. Za všetkým, čo robila a o čo sa snažila, bola nesmierna zanietenosť, húževnatosť, optimizmus, cieľavedomosť, pedantnosť, premyslenosť a súčasne pokora, skromnosť – či už išlo o jej vzťah k interpretácii, pedagogike alebo k organizátorským aktivitám.

(S Antonom Srholcom)

 

Spomienka na ňu navždy zostane v našich srdciach. Česť jej pamiatke!

František Pergler